Neinvestujte do drahých podielových fondov. Dôvod? Poplatky. 

Tiež máte pocit, že finančné produkty, ktoré vám banky a finanční agenti ponúkajú, sú výhodné viac pre nich ako pre vás? Nie, nenahovárate si to (to, že máte paranoiu, ešte neznamená, že po vás nejdú) - máte pravdu. Investovanie do fondov nie je žiadnou výnimkou.

Poplatky, ktoré si podielové fondy účtujú, sú jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku budúcich výnosov pre investorov. Napriek tomu ich väčšina z nich ignoruje.

Tento príbeh pochádza z knihy Freda Schweda “Where are the customer’s yachts?”, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1940. Je neuveriteľné, že aj po 75 rokoch to vyzerá, ako by kniha bola napísaná pred týždňom. Aj u nás stále platí, že investori v systéme kolektívneho investovania platia príliš veľa peňazí za príliš málo muziky.

Investovanie do fondov a deľba práce

Dôvodov, prečo zveríme prácu, ktorú by sme teoreticky mohli urobiť my sami, nejakému profesionálovi (starostlivosť o záhradu, ostrihanie, postavenie domu, vytrhnutie zuba), môže byť niekoľko.

Najväčší asi bude ten, že profík by to mal urobiť lepšie ako my. A zároveň jeho práca splní nejaký minimálny štandard kvality, tzv. benchmark.

Pri investovaní sa tento štandard nazýva trhový výnos (tzv. beta). Ide vlastne o priemerný výnos všetkých akcií, ktoré sa na danom trhu obchodujú. Cieľom každého investora vo fonde, ktorý (napríklad) investuje do amerických akcií, by malo byť dosiahnutie výnosu čo najbližšieho trhovému výnosu amerických akcií. Dôvod je jednoduchý - ak niekto podstupuje riziko investovania do amerických akcií, mala by pre seba požadovať čo najväčšiu časť výnosu, ktorý takáto investícia poskytuje.

Vďaka pasívnemu (indexovému) investovaniu nie je problém dosiahnuť výnos veľmi blízky trhovému.

Ak ale investor zverí svoje peniaze profíkovi - manažérovi fondu, ktorý jeho investíciu do amerických akcií riadi, očakáva, že vďaka nemu dosiahne lepší ako trhový výnos (pretože sa v tom vyzná, sleduje informácie, analyzuje, odhaduje trendy atď.). Za túto svoju prácu si profík samozrejme nechá zaplatiť, nikto predsa nerobí zadarmo. Rozdiel medzi dosiahnutým a trhovým výnosom (tzv. alfa), by mal v ideálnom prípade byť väčší ako poplatky, ktoré si manažér účtuje. Inak investovanie do fondov nemá zmysel.

Toľko teória. V praxi je však dosiahnutie vyššieho ako trhového výnosu veľmi ťažké. V drvivej väčšine prípadov sa manažérom aktívnych fondov výnosy vyššie, ako je ich benchmark, dosiahnuť nepodarí .

Ako sa darí aktívnym fondom

Agentúra S&P pravidelne vydáva SPIVA report (S&P Indices Vs Active management), kde skúma, ako sa darí aktívnym manažérom v porovnaní s ich benchmarkami. A nie je to veru povzbudivé čítanie:

V 5-ročnom horizonte sa len 23,51% amerických manažérov, ktorých benchmark je index S&P 500, podarilo dosiahnuť vyšší výnos. V 10-ročnom horizonte to bolo len 10% a v 15-ročnom horizonte iba 7% fondov dosiahlo výnos lepší ako tento index.

V Európe sú výsledky veľmi podobné. V 5-ročnom horizonte dosiahlo lepšie výsledky ako benchmark (S&P Europe 350) len 25% fondov, v 10-ročnom horizonte to bolo len 13% fondov (dáta k 30.6.2018). 

Výsledky fondov, predávaných na Slovensku, si môžete pozrieť na tejto linke. 

Investori v takýchto fondoch teda podstupujú plné riziko, no nie sú za to kompenzovaní trhovými výnosmi - ich výnosy sú oveľa nižšie.

Jednoduchá investičná matematika

Investovanie nie je hra s nulovým súčtom, ako sa mnohí mylne domnievajú. No je to hra so súčtom fixným.

Investori ako skupina dosiahnu vždy v priemere trhový výnos. Niektorí, samozrejme, menej, niektorí viac. Ale celkový objem výnosu je daný (pri akciách je to dlhodobo okolo 9% ročne). Aktívna správa investícií žiadne dodatočné zisky neprináša, len ich prerozdeľuje - tých 7% amerických fondov, ktoré dosiahli výnos vyšší ako benchmark, nevytvorili nejaké výnosy navyše. Získali ich "na úkor" zvyšných 93% fondov.

Investori vo fondoch, ako skupina, však získajú VŽDY nižší ako trhový výnos. Ako je to možné? Vinníkom sú poplatky, ktoré platia. Ich výnos je teda priemerný trhový výnos MÍNUS poplatky. A tých je požehnane:

• vstupný
• výstupný
• správcovský
• výkonnostný

Samozrejme, že existujú manažéri, ktorým sa podarí , aj po poplatkoch, benchmark "poraziť". Je ich však veľmi málo a nikto ešte neprišiel na spoľahlivú metódu, ako takéhoto manažéra identifikovať VOPRED, aby ste s ním mohli investovať.

Ako poplatky ovplyvňujú investorov

Typický správcovský poplatok v aktívnych akciových fondoch, predávaných na Slovensku, sa pohybuje okolo 1,80% p.a. (no sú aj fondy, ktoré si účtujú ďaleko, ďaleko viac).

Väčšina ľudí, aj keby si prečítala prospekt a zistila si výšku poplatku, len mávne rukou - 1,80%, to je nič.

Veľká chyba. Investovanie do fondov je síce jednoduché a pohodlné, no je tiež veľmi drahé. Mnoho štúdií, napr. táto od Morningstar ukazuje, že výška poplatkov, ktorú si fond účtuje, nepriamo úmerne súvisí s výsledkami, ktoré fond dosahuje pre svojich klientov (inými slovami, čím sú nižšie poplatky, tým sú lepšie dlhodobé výsledky pre klientov a naopak).

Predstavme si investora, ktorý chce zainvestovať 10.000 EUR do akcií na 20 rokov. Má 2 možnosti - buď aktívne spravovaný akciový fond alebo indexový fond, obchodovaný na burze, ktorého výnos bude viac-menej presne kopírovať výnos trhový, vo výške 9,50% p.a. Takýto indexový fond má poplatok (tzv. total expense ratio) 0,20% p.a.

Buďme veľkorysí a predpokladajme, že aj manažérovi aktívneho fondu sa podarí dlhodobo dosahovať trhový výnos. Aktívne manažovaný fond (v tomto príklade) si účtuje správcovský poplatok 1,80% p.a. a už žiadny iný. Rozdiel v poplatkoch je teda 1,60% p.a.

Ako vidno, pri investícii do aktívne spravovaného fondu, v priebehu 20 rokov náš fiktívny investor vďaka poplatkom príde o viac ako 1,5 násobok svojej pôvodnej investície! A reálne výsledky sú ešte horšie, pretože pri výpočte som nerátal so vstupným, výstupným, ani tzv. výkonnostným poplatkom (resp. poplatkom za zhodnotenie).

Inak, tzv. "výkonnostný" poplatok je zo všetkých poplatkov najzábavnejší. Na Slovensku totiž neexistuje aktívne spravovaný akciový alebo zmiešaný fond, ktorý  by konzistentne v dlhodobom horizonte (3, 5, 10 rokov) dosahoval pre svojich klientov lepší ako trhový výnos, meraný objektívnym benchmarkom. Jednoducho neexistuje. Ak taký nájdete, chcem o ňom vedieť. Napriek tomu si veľa fondov účtuje poplatok za zhodnotenie, ako keby sa nechumelilo.

A už úplná nehoráznosť je účtovanie si poplatku za zhodnotenie pri indexových fondoch, ako to, úplne bez hanby, robia správcovia v druhom pilieri.

Preto by si každý investor, ktorému záleží na jeho peniazoch, pri výbere fondu mal v prvom rade prečítať prospekt a výšku poplatkov. 

Ak si však niekedy chcete užívať zaslúžený dôchodok, žiť z výnosov z vášho majetku, prípadne dosiahnuť finančnú nezávislosť, investovanie do fondov tohto typu nie je pre vás. Ako som písal tu, miera udržateľného výberu z vášho kapitálu je okolo 4%. To znamená, že výška vašich celkových ročných nákladov by nemala prekročiť 4% z objemu vašich finančných prostriedkov. V takom prípade si jednoducho nemôžete dovoliť platiť 2.00% za správu fondu. Tieto poplatky by totiž zhltli polovicu vášho príjmu.

Len aby sme si rozumeli - je lepšie investovať do rozumného aktívneho podielového fondu, ako neinvestovať vôbec. No existuje aj lepšie riešenie.

Nevešajte hlavu - lepšie riešenie existuje

Možnože vám toto celé pripadá úplne beznádejné.

Táto veta bývalého šéfa americkej centrálnej banky, hoci pochádza z roku 2009, asi viac-menej presne popisuje názor väčšiny populácie na baknovníctvo a finančný sektor všeobecne. No už vtedy to nebola pravda.

V roku 1971 totiž vznikol prvý indexový fond. Ten sa nesnažil aktívnym obchodovaním získať pre svojich investorov maximálny výnos. Cieľom bolo len jednoducho kopírovať zloženie trhového indexu a získať tak pre investorov výnos trhový. Takýto prístup k riadeniu fondu je oveľa lacnejší, a preto bol fond schopný účtovať si výrazne nižšie poplatky.

Koncept neskôr rozšíril a spopularizoval John Bogle, zakladateľ spoločnosti Vanguard. Vďaka nemu sa indexové investovanie rozšírilo do investičného "mainstreamu" a umožnil tak hocikomu investovať jednoducho, rozumne a lacno.

No indexový fond fungoval podobne, ako podielový fond - jeho správca ho distribuoval len cez svoje predajné miesta. Ak teda investičný správcovia v niektorej krajine indexový fond neponúkali, investori sa k nim nemali ako dostať. Distribučná sieť takisto nie je zadarmo.

Ďaľší krokom v tomto procese bol teda vznik ETF - exchange traded fund, alebo fondu, obchodovaného na burze. Funguje rovnako ako indexový fond, no jeho podiely sa obchodujú na burze. Je preto prístupný komukoľvek, kto má otvorený účet u online brokera, a vzhľadom na to, že nevyžaduje distribučnú sieť, môže byť ešte lacnejší ako indexový fond.

Priemerné poplatky v takýchto fondoch sa pohybujú okolo 0,20% ročne, no sú aj fondy s poplatkami 0,05%. Investori tak platia menej, a dosahujú vyššie dlhodobé výnosy.

K indexovým fondom sa vďaka tomu dostanú aj slovenskí investori. Stačí si otvoriť majetkový účet u hociktorého online brokera, a ETF nakúpiť. Okrem toho indexové fondy ponúkajú aj správcovia v 2. pilieri.

Záver

Všade v normálnej ekonomike platí klasické pravidlo "You get what you pay for", teda čím viac za nejakú službu alebo produkt zaplatíme, tým vyššiu kvalitu alebo úžitok môžeme očakávať.

Let v business triede je pohodlnejší ako v economy, Rolf Benz je lepší nábytok ako IKEA, počítač zvýši vašu produktivitu viac ako kalkulačka a bager vykope jamu rýchlejšie ako lopata.

Finančný sektor, a správa investícií špeciálne, je zrejme jedinou výnimkou - čím viac za konkrétny fond zaplatíte, tým horšie výsledky dosiahnete.

Výške poplatkov, ktoré vo vašich fondoch platíte, treba preto venovať náležitú pozornosť.